litera

litera

Dnes v meste strela som špinavú, starú žobráčku,čo na chvíľu sa pri mne pristavila,pýtala kúsok rožka do vačku,no mňa jej prosba najprv pobúrila.Nuž zdvihla som oči, pohľad svoj na ňu uprela,tá žena striebrovlasá hanbou sčervenela,tvárila sa sťa by som ju udrelaa ja by som sa v tej chvíli najradšej nevidela.No odrazu v jej očiach zahliadla somťaživý smútok, balvan na duši.Jej dlaň do mojich dlaní zobrala som,nehľadiac či sa to sluší, nesluší.V tom zrazu slzy zaleskli sav očiach tej starej žobráčky,mne ruky súcitom roztriasli sa,v hlave rozvírili sa otázky.Čo odžila si táto biedna žena,aké pekl... [celý článek]

Vydáno: 17. 01. 2019

Obleč ma do perín v tichu našich tiel, dvoch duší v jednu spojených, šepkaj mi slová, čo dávno si chcel, nech vytratí sa všednosť našich dní. Šepkaj mi v perinách sladké slová, v tichu dvoch duší spriaznených. Nech vzplanie v nás tá túžba nová, čo zbavuje nás hriechov, pých. Obleč ma do lásky vo svite noci, a ja ti nehu oblečiem, keď bude nás mať Luna v moci z bolestí a vín zostane len tieň. Obleč ma, prosím, do svojho ticha, ja s tebou rada pomlčím, dávno sa stratila naša pýcha, Chcem obliecť sa s tebou do perín. Oblečme sa spolu do nežných citov, nech svorne k hviezdam... [celý článek]

Vydáno: 17. 01. 2019

LEN TAK Len tak si ľahnúť do trávy a nebyť. Nenaháňať preludy, nezbierať zrnká piesku v púšti, neprehĺtať zaseknuté slzy. Aspoň na chvíľu nebyť. Len tak zapichnúť zrak do belasého neba a nevidieť. Nevidieť žobrákov, chorých, utrápených, podlosť, zradu, zlobu, nárek detí. Aspoň chvíľu nevidieť svet, ktorý ma tak bolí. Len tak si ľahnúť do trávy a aspoň chvíľu nebyť. ... [celý článek]

Vydáno: 16. 01. 2019

Pomaly, placho, vystrašene, s cudnosťou vlastnou takmer každej žene, svoj šat skromný púšťam k nohám. Tak ako keď had sa z kože zvlieka, tak ako keď v údolí vylieva sa rozbúrená rieka, presne tak dnes šat opúšťa moje telo, pomaly, bázlivo, divoko aj smelo. A ty? Vzrušený týmto vyzývavým divadlom, spaľuješ ma svojim nenásytným pohľadom, čakajúc mlčky na moje obnaženie, cítiac v každučkej jednej bunke to mihotavé, zvláštne chvenie. Sklopím zrak k zemi a tam už šat môj zvíja sa na dlažbe rozprestretý, hoc zvládla som to, nehádžeš mi k nohám kvety, len výkriky tvoje nemé čítam v povetrí: “ Pokra... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

Doznievaš v tichu vyhoreného chrámu.Môjho chrámu.Vo svätostánku, ktorý vyplienili,vyhnali z neho Boha aj vierua zanechali len desivú spúšťs diablom usadeným na kríži.Už nepočuť tvoje kroky. Vzdal si to?Sme prislabí.Diabol sa ti z kríža smeje,plieni, pustoší až dokonca.A ty?Nebojuješ s peklomlen sa nečinne prizeráša čakáš kedy sa unaví.Snáď mu raz dôjde dych.Doznievaš v tichu môjho chrámuvo vojne, ktorá nemá víťazova mne zostáva už len viera,že Diabol vo mne prehrá prvý.... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

Bolíš ma ako smrť, keď si berie to, čo milujeme.Keď ukladá do útrob matky Zeme odlomené kúsky z nás. Bolí ma tvoj vyhasnutý hlas, aj ubolené prázdno,v ktorom dopadáš až na dno a nechceš vstať. Bolí ma, keď pre teba gilotínu chystá majster kat bez záujmu, že pre cudziu vinu necháš si pokorne hlavu sťať. Bolí ma, že opäť, neviem už po koľký krát,musíš umrieť, aby si sa mohol znova narodiť. ... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019