litera

litera

Doznievaš v tichu vyhoreného chrámu.Môjho chrámu.Vo svätostánku, ktorý vyplienili,vyhnali z neho Boha aj vierua zanechali len desivú spúšťs diablom usadeným na kríži.Už nepočuť tvoje kroky. Vzdal si to?Sme prislabí.Diabol sa ti z kríža smeje,plieni, pustoší až dokonca.A ty?Nebojuješ s peklomlen sa nečinne prizeráša čakáš kedy sa unaví.Snáď mu raz dôjde dych.Doznievaš v tichu môjho chrámuvo vojne, ktorá nemá víťazova mne zostáva už len viera,že Diabol vo mne prehrá prvý.... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

Bolíš ma ako smrť, keď si berie to, čo milujeme.Keď ukladá do útrob matky Zeme odlomené kúsky z nás. Bolí ma tvoj vyhasnutý hlas, aj ubolené prázdno,v ktorom dopadáš až na dno a nechceš vstať. Bolí ma, keď pre teba gilotínu chystá majster kat bez záujmu, že pre cudziu vinu necháš si pokorne hlavu sťať. Bolí ma, že opäť, neviem už po koľký krát,musíš umrieť, aby si sa mohol znova narodiť. ... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

Nie, nie sme zlí, len občas máme deň blbec a necháme povolenú uzdu emóciám. Keď sa nám podarí, chtiac či nechtiac, vybuchnúť, tak nás to neskôr mnohokrát mrzí. Čo už? Sme len ľudia. Nech je to akokoľvek, nemali by sme prestať odpúšťať. Tak ako iní, aj my robíme chyby, nezmysly, vieme byť zlí, nevrlí, nepríjemní, odmeraní...... Všetci máme právo na odpustenie aj právo odpúšťať.Práve včera sa mi prihodilo čosi, čo ma prinútilo k zamysleniu. Keď sme sa pred dvomi rokmi presťahovali do Banskej Bystrice, vyfasovali sme susedku, hneď vedľa nás, s ktorou bola ťažká reč. Staručká tetuška, cca... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

1 2
Zpět »