litera

Dnes v meste strela som špinavú, starú žobráčku,čo na chvíľu sa pri mne pristavila,pýtala kúsok rožka do vačku,no mňa jej prosba najprv pobúrila.Nuž zdvihla som oči, pohľad svoj na ňu uprela,tá žena striebrovlasá hanbou sčervenela,tvárila sa sťa by som ju udrelaa ja by som sa v tej chvíli najradšej nevidela.No odrazu v jej očiach zahliadla somťaživý smútok, balvan na duši.Jej dlaň do mojich dlaní zobrala som,nehľadiac či sa to sluší, nesluší.V tom zrazu slzy zaleskli sav očiach tej starej žobráčky,mne ruky súcitom roztriasli sa,v hlave rozvírili sa otázky.Čo odžila si táto biedna žena,aké pekl... [celý článek]

Vydáno: 17. 01. 2019

Obleč ma do perín v tichu našich tiel, dvoch duší v jednu spojených, šepkaj mi slová, čo dávno si chcel, nech vytratí sa všednosť našich dní. Šepkaj mi v perinách sladké slová, v tichu dvoch duší spriaznených. Nech vzplanie v nás tá túžba nová, čo zbavuje nás hriechov, pých. Obleč ma do lásky vo svite noci, a ja ti nehu oblečiem, keď bude nás mať Luna v moci z bolestí a vín zostane len tieň. Obleč ma, prosím, do svojho ticha, ja s tebou rada pomlčím, dávno sa stratila naša pýcha, Chcem obliecť sa s tebou do perín. Oblečme sa spolu do nežných citov, nech svorne k hviezdam... [celý článek]

Vydáno: 17. 01. 2019

Do môjho malého, útulného obchodíka s názvom „ Všetko sa dá kúpiť „, vošla mladá, krásna žena. Vyžaroval z nej zvláštny hlboký smútok. Nemala oči vyplakané, opuchnuté od prebdených nocí, zato však mala v očiach prázdno. Tak hlboké ako jej bolesť ukrývaná pred svetom. Odetá v čiernych šatách, siahajúcich takmer až k zemi, pôsobila tak, akoby ani nebola z tohto storočia. Bola ako éterická bytosť z Gréckych bájí. Usmiala sa na mňa cez slzy zahalené závojom a hlasom nežným ako zamat sa mi prihovorila.„Dobrý deň. Prajem. Nad dverami máte názov „ Všetko sa dá kúpiť „. Smiem sa opýtať prečo? Všet... [celý článek]

Vydáno: 16. 01. 2019

LEN TAK Len tak si ľahnúť do trávy a nebyť. Nenaháňať preludy, nezbierať zrnká piesku v púšti, neprehĺtať zaseknuté slzy. Aspoň na chvíľu nebyť. Len tak zapichnúť zrak do belasého neba a nevidieť. Nevidieť žobrákov, chorých, utrápených, podlosť, zradu, zlobu, nárek detí. Aspoň chvíľu nevidieť svet, ktorý ma tak bolí. Len tak si ľahnúť do trávy a aspoň chvíľu nebyť. ... [celý článek]

Vydáno: 16. 01. 2019

V utorok, 13.3.2018 som bola v rádiu Regina natáčať rozhovor.Áno, napísala som to hneď na úvod, aby som aspoň trochu upútala pozornosť na tento článok. Tí, čo ma dobre nepoznajú a nič o mne nevedia, si povedia : „ O čom už táto Kuricka môže rozprávať do rádia? “Tí, čo ma poznajú a tušia, o čo ide, si povedia:„ Buď sa už načisto zbláznila alebo je masochistka, keď sa rozhodla otvárať vlastné, ešte nezhojené rany. “Neprajníci a závistlivci si teraz určite pomyslia:„ Tá už fakt nevie ako upútať na seba pozornosť. Radšej by sa mala hanbiť a nie sa ešte pretŕčať v rádiu. “No a tí, čo ma poznajú n... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

Pomaly, placho, vystrašene, s cudnosťou vlastnou takmer každej žene, svoj šat skromný púšťam k nohám. Tak ako keď had sa z kože zvlieka, tak ako keď v údolí vylieva sa rozbúrená rieka, presne tak dnes šat opúšťa moje telo, pomaly, bázlivo, divoko aj smelo. A ty? Vzrušený týmto vyzývavým divadlom, spaľuješ ma svojim nenásytným pohľadom, čakajúc mlčky na moje obnaženie, cítiac v každučkej jednej bunke to mihotavé, zvláštne chvenie. Sklopím zrak k zemi a tam už šat môj zvíja sa na dlažbe rozprestretý, hoc zvládla som to, nehádžeš mi k nohám kvety, len výkriky tvoje nemé čítam v povetrí: “ Pokra... [celý článek]

Vydáno: 15. 01. 2019

1 2
Další články »